Milujem cestovanie,svoju rodinu,svojho priateľa, farby, prírodu, sladkosti, nakupovanie a dobrých a múdrych ľudí. Nemám rada pokrytectvo, ľudskú hlúposť, huby a nesprávne skloňovanie dva/dve :) Zoznam autorových rubrík: život devätnástky:), škola, mesto, domov, láska, people, moje srdcovky, Súkromné, Nezaradené
To snáď nie je možné! Ako majú mladí ľudia ešte veriť v nejakú spravodlivosť a právo, keď sa na Slovensku deje všetko, čo sa diať nemá? Nehovorím, že ešte verím na rozprávkové konce, to už dávno nie. Ale musí sa všetko končiť úplne nemožne?
Alkoholické scénky, dospelí chlapi prezlečení za „tanečnice“, účesy a oblečenie spred dvadsiatich rokov. To všetko sme mohli dnes večer vidieť na našich obrazovkách. Zatiaľ čo ostatné televízie vysielajú obľúbené seriály, filmové trháky, či zábery z návštevy „Her Majesty“ na Slovensku, estévečka nám ponúkla „strhujúci“ zábavný program Senzi Senzus natočený ešte niekedy v minulom storočí.
Minule som len tak leňošila pred telkou a prepínala programy, keď som zrazu prepla na CNN a sledovala správy. No keď začali dávať pravidelnú reklamnú prestávku, automaticky som prepínala na iný program. A v tom som sa zastavila, lebo sa mi celkom zapáčila reklama, ktorú práve dávali. Bola to milá, trochu tajomná, originálna a krásna reklama, ktorá ma ako jediná upútala na prvý pohľad.
Keď odíde niekto, koho sme mali radi, je to pre nás stále ťažké. Bolí nás srdce, často si všeličo vyčítame a je nám smutno. Bolesť je iná, ak vám zomrie staručký dedko, ktorý mal za sebou krásny, šťastný a dlhý život a ak vám zomrie niekto blízky, mladý, ktorý mal celý život ešte len pred sebou.
Včera bol v našom meste a okolí zvláštny deň. Alebo skôr, tragický.
Trebišov, mesto, v ktorom som sa narodila, prežila svoje prvé kroky, prvé slová, prvé lásky i prvé sklamania, je mesto, ako každé iné. Pulzuje životom ľudí, ktorí križujú jeho ulice, využívajú všetko, čo im ponúka, i keď toho nie je veľmi veľa, ľudí, ktorí si v ňom založili rodiny, našli priateľov, i životom tých, ktorí ho riadia.
