Všetky písomky, krúžkovanie známok, počúvanie výstrah pred zeleným stolom a naše vlastné obavy pred zeleným stolom, nás dosť vystrašili. Obrali nás o veľa energie. A ten zvyšok, čo nám zostal, sme použili počas učenia cez akademický týždeň. Celý čas nám navyše všetci hovorili „ maturita-formalita" , „neboj, ty to aj tak zvládneš", či „bóóóže, matury, na vysokej budeš mať matury každý semester". Ale koho to vtedy trápi? My predsa musíme zmaturovať a niektorí k tomu ešte aj dobre. Tak prečo to všetci tak zľahčujú?
To som si hovorila až do maturít. A i keď už mám po nich, nezľahčujem to. Stále si myslím, že keby som sa toľko neučila a nebrala ich tak vážne, nedopadli by tak dobre. Tak tie deti už neklamte, ok?
Takže, akademický týždeň nám zobral posledné zvyšky energie. Počas samotných maturít sme boli ešte stresom „nabudení", takže sme tam( aspoň väčšina z nás) neodpadli od únavy. A človek by si myslel, že po maturitách zazvoní zvonec a rozprávka sa len začne... človek, ktorý nemusí robiť prijímačky na vysokú.
A tak sa ten kolotoč, naložený knihami, energetickými nápojmi a čokoládou točí ďalej ešte pár týždňov. Bez energie, ale točí sa. To je asi nejaký fyzický nezmar alebo funguje na zotrvačník, ktovie. Na kolotoči som sedela tiež. A hlava sa mi ešte stále neprestala krútiť. Viete, ako to je, keď pridlho sedíte na kolotoči, potom sa ťažko zvyká na pevnú zem.
No po strastiplnej a nesmierne vyčerpávajúcej ceste som aj ja konečne pristála. Hurá, zem! Neviem, aký bude mať moja rozprávka koniec, predsa sa len začína, no verím, že ten najkrajší. A ak to nepôjde práve podľa predstáv, stále môžem „poťahovať za nitky" vo svojom vlastnom svete, aby bol čo najlepší, však? Len najskôr musím naspäť nabrať všetku tú zmiznutú energiu späť.
Maturitný ročník bol naozaj fajn. Tak do marca. Potom to už všetko išlo príliš rýchlo a bolo toho na nás naozaj veľa. A tak vyzývam všetkých tohtoročných maturantov, už čoskoro vysokoškolákov, na tri mesiace zaslúženého oddychu! Česť usilovnému štúdiu a spánku zdar! J